Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že z pohľadu poplatkov fungujú kryptomeny podobne ako banky. Samozrejme chápeme, že spracovanie akejkoľvek transakcie si vyžaduje vynaloženie úsilia, ktoré musí byť spoplatnené, aby tento systém mohol fungovať. Máme tu však aj poplatky, ktoré po hlbšom zamyslení pravdepobobne prestanete chápať. Poplatok za vedenie účtu? Poplatok za vklad hotovosti? Dávate banke svoje peniaze a oni si za to účtujú poplatok?

Poplatky na blockchaine vznikli pôvodne ako nástroj boja proti extrémnemu zaťaženiu Bitcoinovej siete. Pri bitcoine bola po jeho vzniku nastavená výška minimálneho poplatku na úroveň 0,01 BTC čo v tom čase predstavovalo veľmi rozumnú cenu. Aktuálne by to však bolo viac ako 100 $ a preto sa toto pravidlo upravilo. Ďalšie blockchainy ako napríklad Ethereum a Ripple tiež pochopili význam poplatkov a implementovali ich aj do svojich systémov.

Pri Bitcoine je každá nespracovaná transakcia zaradená to memory poolu (mempool), kde čaká, kým ju ťažiari spracujú do bloku a teda potvrdia. Ak je mempool plný, ťažiari si vyberajú transakcie vyšším poplatkom a tie spracujú ako prvé. Na blockchaine Ethereum sa poplatky platia tzv. gasom - malé časti kryptomeny Ether (ETH). Ethereum ponúka sofistikovanejšie funkcie ako Bitcoin - smart kontrakty a decentralizované aplikácie (dApps), čo je dôvodom prečo má odlišný poplatkový systém. Ripple napríklad nemá ťažiarov, ktorí by tvorili nové coiny XRP a preto sú jeho poplatky takmer nulové. Ďalšiu skupinu predstavujú stablecoiny. Napríklad Tether (USDT) neúčtuje pri prevode medzi peňaženkami žiaden poplatok. Na druhej strane však zaplatíte za jeho zmenu späť na FIAT menu.

Koľko teda zaplatíme za transakciu na jednotlivých blockchainoch?

Na sieti Ripple sa cena za transakciu pohybuje rádovo v centoch. Ethereum je z tohto pohľadu menej výhodná sieť a poplatky sa aktuálne pohybujú na úrovni 3 - 15$. Problém vysokých poplatkov by mala na tomto blockchaine riešiť dlho očakávaná aktualizácia na Ethereum 2.0 a prechod z PoW (Proof of Work) na PoS (Proof of Stake). Bitcoin je v tomto smere podobne nestabilný ako Ethereum a za transakciu na jeho blockchaine zaplatíte niekoľko dolárov.

Výšku poplatku tak v princípe určujú dva hlavné faktory. Veľkosť transakcie a vyťaženosť siete. Existujú stránky, kde si viete skontrolovať aktuálnu výšku poplatkov pre jednotlivé blockchainy. Ak nepotrebujete aby vaša transakcia bola spracovaná okamžite, môžete si zvoliť menší poplatok, čo znamená, že bude spracovaná akonáhle klesne vyťaženosť siete. Ak zvolíte príliš nízky poplatok, môže sa stať, že vaša transakcia nebude spracovaná vôbec a po istom čase bude úplne odstránená.

Pri kryptomenách teda narozdiel od bánk presne vieme za čo platíme, ak nič nerobíme, nič ani neplatíme a výšku poplatku určuje v princípe iba dopyt a ponuka. Neznie to lepšie ako živenie obrovskej nadnárodnej spoločnosti, jej prevádzok, ultrabohatého vrchného manažmentu a reklám?