Kryptomeny aktuálne zažívajú cenový prepad a mnoho analytikov pripisuje podiel na tejto skutočnosti aj známemu Elonovi Muskovi. Ten sa len nedávno vyjadril, že jeho spoločnosť Tesla prestane akceptovať platby Bitcoinom a dôvodom majú byť práve jeho dopady na životné prostredie. Vynecháme to, že Musk začína byť známy tým, že podobnými vyjadreniami zámerne ovplyvňuje ceny kryptomien, čo následne využíva vo svoj finančný prospech. Radšej sa pozrieme na to, čo väčšina debát úplne opomína - porovnanie spotreby Bitcoinu so spotrebou bankového systému a spotrebou ťažobného priemyslu pri zlate.

Každý rok sa na svete vyrobí približne 160 000 TWh energie a až 50 000 TWh sa stratí kvôli neefektívnosti. Celková spotreba Bitcoinu tak predstavuje iba 0,25% z energie, ktorú každoročne doslova vyhodíme a iba 0,5% energie, ktorú spotrebujeme. Treba tiež povedať, že presne nepoznáme podiel obnoviteľných zdrojov používaných na výrobu energie pre chod Bitcoinu. Pre minerov je však ekonomicky najvýhodnejšie, aby vyhľadávali čo najlacnejšiu energiu a teda najmä energiu z prebytkov a obnoviteľných zdrojov.

Ak použijeme súčasný globálny priemer, ktorý predstavuje približne 0,6 tony CO2 na KWh vyrobenej elektriny, ťažba Bitcoinu ročne emituje 70 miliónov ton CO2. V širšom pohľade je určite potrebné porovnať s „konkurenciou“ Bitcoinu aj toto číslo.

Za účelom výpočtu spotreby energie pri zlate, spoločnosť Galaxy Digital implementovala odhady celkových emisií skleníkových plynov v priemysle uvedené v správe Svetovej rady pre zlato s názvom „Zlato a zmena podnebia: Súčasné a budúce vplyvy“. Odhaduje sa, že tento priemysel ročne spotrebúva približne 240 TWh energie. Tento údaj navyše ani zďaleka nie je konečný, nakoľko so zlatom je spojených aj množstvo ďalších procesov pri jeho zušlachťovaní a spracovávaní.

Zaregistrujte sa ešte dnes >>> REGISTRÁCIA

Zásadný rozdiel, ktorý vidíme v porovnaní s Bitcoinom je aj fakt, že ťažba zlata zanecháva vo svete obrovské zdevastované plochy, ktoré sa pravdepodobne nikdy nevrátia do pôvodného stavu. V roku 2020 sa na svete vyťažilo približne 3 500 ton zlata a ďalších 1 300 sa zrecyklovalo. Podľa spoločnosti Dell spotrebuje každý kilogram vyťaženého zlata takmer 50 MWh energie a vyprodukuje 20 ton CO2. Pri šperkárskom priemysle, ktorý predstavuje 50% svetového dopytu po zlate, sú tieto čísla ešte vyššie a dosahujú 35 ton CO2 na kilogram zlata a až 80 MWh na každý gram. Spolu tak tento priemysel ročne spotrebuje takmer 270 TWh energie a vyprodukuje 145 miliónov ton CO2.

V porovnaní týchto 3 sektorov sa bankový dostáva na prvé (najhoršie miesto) a preto sú výčitky jeho predstaviteľov voči Bitcoinu doslova smiešne. Odhaduje sa, že jeho dátové centrá, pobočky bánk, bankomaty a dátové centrá kartových spoločností dokopy spotrebujú takmer 270 TWh energie ročne. Jedná sa však o veľmi zjednodušený odhad a niektoré iné uvádzajú hodnotu až 700 TWh ročne, čo predstavuje až 400 miliónov ton CO2.

Tieto údaje sa odhadujú len veľmi ťažko, nakoľko súčasný finančný systém zahŕňa množstvo separátnych sektorov, ktoré sa priamo podieľajú na jeho fungovaní. V odhade nepočítame napríklad ani energiou používanou na výrobu bankoviek a mincí a ani samotné materiály (plasty, kovy a papier) použité na ich výrobu.

Prečítajte si tiež: DBS PONÚKA KRYPTO RIEŠENIA AKO PRVÁ BANKA V ÁZII

Ako nám jasne ukazujú spomínané štúdie a ich čísla, Bitcoin je na tom v porovnaní s konkurenciou viac než dobre. Ak by sme dnes (v teoretickej rovine) zastavili ťažbu zlata a kompletne nahradili bankový sektor kryptomenami, v konečnom dôsledku by spotreba energie klesla. Znížila by sa tak samozrejme aj produkcia CO2.

Kryptomeny a ich ťažiari sú navyše ekonomicky motivovaní, aby v čo najväčšej miere využívali odpadovú energiu a obnoviteľné zdroje. Už teraz je spotreba Bitcoinu na polovici toho, čo odhadujeme pri zlate a na pätine odhadu pre bankový sektor.